Ľudia v KPMG nie sú len kolegovia, sú to priatelia

Rastislav Drobniak (26)

Po ukončení štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave si myslel, že študentským časom odzvonilo.
V KPMG sa však vďaka skvelej atmosfére stále cíti ako na univerzite. Momentálne pracuje ako senior na oddelení auditu komerčných podnikov. Jeho recept na relax je naozaj originálny: aktívny oddych vo vinohrade, pokojne aj s rýľom v ruke.

Kde si prvý raz počul o KPMG a aká bola tvoja cesta k pracovnej zmluve ?

Asi ako každý študent ekonomického smeru som tušil, čo je Veľká štvorka audítorských spoločností. Spolužiak ma pozval zúčastniť sa s ním podujatia Ace the Case, ktorú KPMG každoročne usporadúva pre študentov vysokých škôl. Bola to ideálna zámienka uliať sa zo školy. Vtedy som mal prvý kontakt s ľuďmi z KPMG. Neskôr som tu absolvoval môj jediný pohovor a na základe predchádzajúcich skúseností som nemal dôvod rozmýšľať, či ísť ešte na iný.

Čo ti na začiatku pomohlo aklimatizovať sa vo firme?

Veľkou oporou pri štarte v KPMG sú určite ľudia vo firme. Človek je pod tým správnym vedením, má okolo seba kolegov, na ktorých sa môže kedykoľvek obrátiť s vedomím, že ho neodmietnu. Vo firme platí pravidlo otvorených dverí a človek sa naozaj nemusí báť ísť za nikým. Moje začiatky boli rozklepané ako barle, s ktorými som nastúpil, keďže som prvý deň prišiel so zranenou nohou. Ľudia v KPMG nie sú len kolegovia, ale aj priatelia. Pomáhali mi, kde sa len dalo, ako po pracovnej stránke, tak aj pri mojich presunoch. Vo veľkej miere vďačím práve im, že ma naučili, ako sa v tejto práci pohybovať. A to doslova.

Ideálne je, keď práca človeka baví. Je to aj tvoj prípad?

Svoju robotu mám určite rád. Samozrejme, sú dni, keď si pred spaním predstavujem, čo všetko ma zajtra čaká a viem, že to nebude ľahký deň. A sú aj také, kedy sa robí naozaj dlho. No keď je na konci dňa všetko urobené, tak si poviete, že to stálo za tú námahu. Z toho následne plynie neskutočne dobrý pocit. No a potom sú tu veci, ktoré ma bavia viac a ktoré samozrejme menej. A musím priznať, že k tým druhým sa občas ťažšie dokopávam

Čo na tvoju prácu hovoria ľudia okolo teba?

Často sa pri rozhovore s ľuďmi, ktorí robia v úplne iných odvetviach, stretávam s otázkou: „A to ťa baví?“ Realita je však úplne iná, ako sú ich predstavy. Počas sezóny mám naplánovaných približne 10 – 12 zákaziek od veľkých výrobných podnikov až po poskytovateľov služieb. Každá zákazka je niečím špecifická a myslím, že nenájdem dve, ktoré by boli rovnaké. Človek sa musí s každým z týchto podnikov zoznámiť, pochopiť ako fungujú a zoznámiť sa s množstvom nových ľudí. Preto si nemyslím, že táto práca je jednotvárna.

Spomínal si, že kolegovia sú súčasne aj tvojimi priateľmi. Trávite spolu čas aj mimo práce?

Ono to všetko z tej práce tak nejak vyplynie. Počas roka trávite s kolegami týždne po hoteloch, kde idete spolu na večeru a trávite teda spolu aj čas po robote. Ak by títo ľudia neboli aj vašimi priateľmi, myslím, že by robota išla o dosť ťažšie. Dokonca aj s bývalými kolegami sme v kontakte, čiže tie priateľstvá a väzby medzi nami sú trvácne.

Je niečo na tvojej práci, čo by si rád vyzdvihol?

Určite rozmanitosť. Človek má možnosť spoznať množstvo spoločností z rôznych sektorov a vidieť, ako jednotlivé firmy fungujú. Niečo, čo je zaužívané v jednej firme, nemusí platiť v druhej. Takže každá zákazka je určitou formou výzva.

Ako si dokážeš oddýchnuť?

Oddych, to je pre mňa jednoznačne práca na záhrade a šport. Po celom týždni sedenia za počítačom môžem rýľovanie vinohradu určite odporučiť. A následne ani ten pohár vína nepadne zle